Skutočne šťastná by Yorumi Kawamiru
Obsah:

Netvrdím, že vzťah s mojím ockom bol až taký dokonalý, ako v tejto poviedke, ale tvoril jej základ. Chcela som len ukázať, aká som šťastná, že môj ocko je taký ako je, napriek všetkým jeho chybám a nedorozumeniam medzi nami.

P.S.: Myslím, že je to bez pointy... Obyčajná sentimentálna spoveď.


Kategorie: Originální
Postavy: [OC]
Žánr: Psychologické
Upozornění: Žádné
Ostatní: Žádné
Výzvy: Žádné
Série: Žádné
Kapitoly: 1 Dokončeno: Ano
Počet slov: 1011 Přečteno: 491
Publikováno: 04.08.09 | Aktualizováno: 04.08.09

1. Najlepší napriek všetkému by Yorumi Kawamiru

Najlepší napriek všetkému by Yorumi Kawamiru

  Začalo sa to ešte skôr, než som sa narodila... Hladkal si mamičku po brušku a prihováral si sa mi. Vravel si mi, ako veľmi ma ľúbiš. Tvoj hlas som počula každučký deň. Nevedela som sa dočkať dňa, kedy sa dostanem von a uvidím tvoju tvár. Ľúbila som ťa, ty si ľúbil mňa. A ja som bola šťastná.

  Po deviatich mesiacoch konečne prišla tá upršaná novembrová noc, kedy som sa narodila. Narodili sme sa v tom istom meste, v tej istej nemocnici, v ten istý mesiac i deň. Pamätám si dotyk tvojich teplých, láskavých dlaní, keď si si ma bral do náruče a vravel, aká som krásna, hoci si z celého srdca túžil po chlapcovi, ktorý by bol rovnaký ako ty... Ľúbila som ťa, ty si ľúbil mňa. A ja som bola šťastná.

  Strávili sme spolu veľa času... Tak rada som sa hrávala s tvojimi veľkými palcami... Tak rada som spávala schúlená na tvojej hrudi... Tak rada som sa pozerala na tvoju tvár z môjhoé kočíka... Trávil si so mnou každú voľnú chvíľu svojho dňa a ja som s mamičkou chodila na tvoje tréningy karate. Už vtedy som bola na teba hrdá, keď som ťa videla sedávať na mieste predsedu poroty na olympiádach. Bol si najlepší ocko na svete... obdivovala som ťa. Ľúbila som ťa, ty si ľúbil mňa. A ja som bola šťastná.

  Prešli tri roky a my sme sa presťahovalina druhý koniec štátu. Cesta trvala celý deň, no ja som tichučko sedela a čakala. Keď sme sa v novom meste udomácnili, zapísali ste ma do materskej školy a mamička bola doma s mojou novou sestričkou. A ty... ty si odchádzal na celý týždeň preč a doma si bol už len cez víkendy. A prestal si už aj cvičiť karate... S mamičkou ste sa často hádali, pretože tvrdila, že s nami už skoro vôbec nie si. Nemala som kamarátov, len teba, a ty si už so mnou nebol tak často, no napriek tomu som ťa ľúbila, ty mňa tiež. A ja som bola šťastná.

  Ďalšie tri roky ubehli ako voda a ja som nastúpila do školy. Mala som za sebou prísnu výchovu. Často si ma bil, alebo si na mňa kričal, keď som urobila niečo, čo som nemala - ale nikdy nie bazdôvodne. Mala som z teba veľký strach, no ten sa časom zmenila na rešpekt a úctu. Stále si chodil cez týždeň preč a cez víkendy sa hádal s mamou, ale konečne si si našiel trochu času aj na mňa so sestričkou, no teraz bola prednejšia ona... Počas školy si bol na mňa ešte prísnejší... Aj keď si ma už nebil, krik mi stačil. Vyžadoval si, aby som  všetko vedela naspamäť, aby moje písmo bolo dokonalé a aby som počítala rýchlejšie, ako to šlo. Peliala som veľa sĺz. Už sme sa skoro nehrávali, stále si skúšal, či všetko viem tak, ako mám... Vedela som. Vždy. Stále som nemala kamarátov a ty si sa so mnou stále len učil. No napriek tomu som ťa ľúbila, ty si ľúbil mňa. A ja som bola šťastná.

  Po štyroch ďalších rokoch som mala prestúpiť na inú školu. Pomáhal si mi s prípravou, trval si na tom, aby som vedela viac, než vyžadovali. A ja som sa to naučila - všetko, čo si chcel - hoci som preplakala celé dni. Vyplatilo sa to a mňa prijali na najlepšiu školu v meste. Medzi nami sa však stále nič nezmenilo a ty si zasa vyžadoval to najlepšie zo mňa. Snažila som sa byť čo najlepšia, no moje známky boli aj tak dosť pestré. Bol si na mňa prísny, no namiesto kriku, či bitky už prichádzali len výčitky - a tie boleli najviac. Z rešpektu k tebe som poslúchala a plnila všetky tvoje príkazy a zákazy, aj keď si nemal ako zistiť, že som ich porušila. Ani na novej škole som nemala priateľov a ty si bol stále tichý a sústredený na moje štúdium, no napriek tomu som ťa ľubila, ty si ľúbil mňa. A ja som bola šťastná.

  Práve dospievam a je to ťažké. Stále nemám priateľov a tebe stále záleží len na škole. Je mnoho vecí, ktoré mi na tebe prekážajú. Neplníš sľuby, robíš desiatky vecí, ktoré ma privádzajú do nepríčetnosti. Ale snažíš sa ich napraviť. Mama tvrdí, že som ju u teba úplne nahradila. Vraj ma ľúbiš viac ako ju. Rozprávaš veľmi málo, niekedy mám dokonca pocit, že si nemý. No potom si uvedomím... Som rovnaká ako ty. Správam sa rovnako, rozprávam rovnako... Vyzeraám rovnako, len som dievča... Zamyslím sa a zoístím, že som s tebou skoro každý deň- začal si sa vracať domov z práce každý večer. Spolu sedávame v tvojom obľúbenm kresle a... sme ticho. Len si užívame spoločné chvíle. Myšlienkami sme však každý niekde inde, a tak si neuvedomujeme, že sme naozaj spolu. Sme rovnakí, všetci to tvrdia... Sme rovnakí, preto ťa ľúbim, ty ľúbiš mňa. A ja som šťastná.

  Raz budem dospelá a možno budem mať vlastné deti, možno nie. Možno budem bývať ďaleko, možno nie... Ale nech je ako chce, budem ťa ľúbiť a budem šťastná.

  Raz možno budem stará a ty tu už nebudeš. Moje deti budú mať vlastný život... Možno budú mať vlastné deti, možno nie. Ak áno, budú s nimi šťastné a nahradia v živote mojich detí moje miesto, tak ako ja som nahradila mamu. A ja... Ja ťa budem ľúbiť a čakať, kým sa k tebe nepridám...

  Až potom budem skutočne šťastná...

This story archived at http://www.tenrai.cz/viewstory.php?sid=979