- Velikost textu +
Autorovy poznámky ke kapitole:

Ďalšia kapitolka, čo dodať :) yo, ak by niekto nechápal, začína to z Kibovho pohľadu

***

Ešte stále nechápal, čo sa mu to snažil včera povedať. Či, vlastne, ani sa moc nesnažil. Ale to nebola jediná zvláštna vec. Shikamaru sa nevrátil. Prespal vo svojej izbe, to on totiž nazýva „idem si po iPod“. Prečo to urobil? Chm. Bude sa ho musieť spýtať. Ale najskôr zanesie ten hlúpy skicár.

 

Väčšina ľudí ešte spala. Už len jedna noc a konečne odtiaľto odídu. Hej, najskôr to bolo „hurá ideme na chatu“, ale asi by bolo lepšie, ak by sem vôbec nešli.

 

Ani nezastal pred dverami, len ich tak otvoril a vpochodoval dnu. Nikto tam nebol, odtiaľto všetci už odišli. Ešte i Shikamaru, čo rád leňosí v posteli celé veky. Kibovi nad tým povyskočilo obočie. Čakal, že tu bude. Ale čo sa dá robiť.

 

Položil skicár na stôl a náhodou zavadil pohľadom o okno.

 

Bolo sivasté ráno, tráva bola vlhká, na zemi veľa blata. Ale nebolo to také hrozné. Na oblohe nevidel ani jeden obláčik, teda by mohol byť teplý deň, jeden z tých, ktorý vysuší zem po daždi. Zaujímalo by ho, či konečne budú mať nejaký program, lebo zatiaľ to celé bolo len „zabav-sa-sám“.

 

A jeho už nebavilo vymýšľať im program. Vznikali z toho problémy.

 

On si pri Narutovi vytvoril vlastný svet, čosi ako „fajn, máš priateľov, dôveruj im, hraj sa s nimi“. Robil si čo len chcel. Áno, hral sa. Nebral to celé príliš vážne. Jeden veľký experiment. Prečo mal pocit, že Naruto mu chcel povedať to, že to celé bola realita, nie hra, a teraz, teraz sa to rozpadá, ničí?

 

No, veď on na to príde. Hádam je dosť chytrý.

 

Zamieril do jedálne. Teda, to bolá tá tam. Spoločenská miestnosť, niečo také. Vlastne, bola univerzálna. Jedáleň, obývačka. Bolo tam veľa vecí.

 

Lenže, nanešťastie, chýbala tam telka.

 

Po znovuuvedomení si tohto faktu kráčal o čosi skleslejšie.

 

 

 

„Sa-su-kéé,“ zatiahol Naruto tak, ako to už dlho neurobil. Sedel si na pätách, stále v posteli, a pozeral na tmavovlasého chlapca ktorý sa len veľmi pomaly preberal zo spánku. Možno vedel, že naňho čaká nejaké blonďavé trdlo, vďaka ktorému bude mať pestrejší deň. A preto sa moc neponáhľal. Len zafučal a odvrátil od neho hlavu so stále zavrenými očami.

 

„Hej všetci už odišli, vstávaj,“ začal doňho Naruto netrpezlivo drgať.

 

„Daj pokoj,“ ohnal sa po ňom Sasuke a tvár si zaboril do vankúša. S ním v jednej miestnosti sa len tak ľahko nevyspí.

 

„Sa-su-kéé!“ mykal ním blondiačik.

 

A Sasuke sa po nekonečne dlhom drankaní trochu nadvihol a začal si pretierať oči.

 

„Poď už, póóď!“ nedal si Naruto pohov.

 

„Strč sa,“ zahuhlal Sasuke a znova si ľahol.

 

„SASUKÉ!“ Naruto sa ho snažil zhodiť z postele. Čo bola podľa neho jediná možnosť ako ho odtiaľ dostať. Lenže, moc sa mu nedarilo.

 

„Zmizni...“

 

„Vstávaj!“

 

„Zmizni, Naruto...“

 

Naruto, možno práve kvôli tomu ľadovému tónu, ktorý Uchiha použil, zliezol z postele a zamieril ku dverám.

 

„Ty si to chcel,“ zašomral si a vrhol naňho jeden trucovitý pohľad. Sasuke ležal na kraji posteli, ktorý bol bližšie ku dverám, a rozospato sa naňho pozeral. Blondiačikom trhlo pri jeho intenzívnom pohľade a vyšiel z izby.

 

Možno čakal, že po tom, čo sa stalo včera, bude iný? Hm, prívetivejší?

 

To slovo mu na Sasukeho nesedelo. Len si povzdychol. Mal by prestať čakať že sa zmení.

 

 

 

„Sme tu všetci?“ Gai sa rozhliadal po hŕstke študentov, stojacich vonku. Ešte stále bolo chladno a vlhko, väčšina s nich mala ruky prekrížené na hrudi aby ich to aspoň trochu zohrialo. Gai však túto potrebu nemal, energicky mával rukami v športovom úbore a jeho zuby oslňovali rovnako silno ako akýkoľvek fotoaparát so zapnutým bleskom v tmavej miestnosti.

 

„Hm,“ Kakashi vedľa neho začal znalecky počítať. Už si zapamätal koľko že ich to malo byť. Teraz sa mu nemôže stať že by sa splietol.

 

Dvere, pri ktorých sa Sai opieral, sa zrazu s buchnutím otvorili a skoro vleteli bledému chalanovi priamo do tváre. Naruto Uzumaki mal veľký nástup. Trochu sa zdržal, pretože keď dojedal, zašpinil si tričko. Nejako moc by mu to nevadilo, lenže, tak krásne to bilo do očí... Navyše keď sa na ňom začala Sakura hrozne smiať, radšej sa zvrtol a prezliekol sa do obyčajného čierneho trička s krátkym rukávom.

 

Samozrejme, vysokointeligentne si nedal bundu ani nijakú mikinu.

 

„Whoa tu je kosa,“ prehodil a striaslo ho.

 

„Poď, Naruto, poď,“ mával naňho Kiba a blondiačik sa ku nemu rozbehol.

 

Kakashi práve dokončil svoje výpočty. Obrátil sa na svojho rivala-kolegu.

 

„Jop. Všetci.“

 

„Dobre!“ Gai začal divne podskakovať. Jediné, čo z toho dokázal Naruto zachytiť bola akási megahustá tmavá masa nad jeho očami a akési oslepovanie pochádzajúce zrejme z jeho úst. Znechutene zvraštil tvár.

 

„Humus,“ zašomral.

 

Kiba sa začal smiať ale Lee na nich pohoršene pozrel.

 

„Nevidíte koľko má v sebe energie? Mali by ste ho obdivovať!“ vyhlásil.

 

„A ty si rovnako pošahaný ako on!“ oznámil mu Kiba, pričom sa trochu predklonil, aby naňho cez Naruta, ktorý sa postavil priamo medzi nich, poriadne videl.

 

„Tak potom je to len dobre!“ Lee urazene zaboxoval do vzduchu.

 

„Óóóó!“ ozval sa od Gaia obdivný povzdych. „Ten chlapec má talent!“ takmer až plakal dojatím.

 

„To je otrava,“ ozvalo sa kdesi Narutovi za chrbtom.

 

Blondiačik sa otočil a vyčaril obrovský úsmev. Už si začínal myslieť, že Shikamaru sa začal od nich držať ďalej. Naozaj si vydýchol, keď ho tam tak videl postávať s otráveným výrazom, hľadiac na oblohu.

 

„Shikááá!“ skočil naňho nadšene.

 

„Nie som žiadny jeleň!“ uhol sa Shikamaru a nezainteresovane hľadel na blondiačika, ktorý keď minul svoj cieľ vrazil priamo do steny chaty.

 

„Úú...“ začal si šúchať ubolené čelo. „To bolo podlé,“ zastonal.

 

„Počúvate vôbec čo žvaní?“ nečakane sa spýtal Neji.

 

Všetci sa obrátili naňho, okrem Leeho, ktorý od Gaia vôbec neodlepil pohľad.

 

„Eh, čo?“ spýtal sa Kiba.

 

„Ideme súťažiť.“

 

„Otrava,“ prevrátil Shikamaru očami.

 

„Chce sa preťahovať, robiť preteky vo vreciach, um, nejaké divné niečo so zviazanými nohami s nejakým partnerom...“ Neji neurčito mykol plecami.

 

„Oi, to bude problematické,“ neodpustil si Shikamaru a urobil pár krokov vpred aby zistil, o čom je vlastne reč, aj keď ho to v skutočnosti nezaujímalo.

 

„Nie si rád?“ ozvalo sa Narutovi pri uchu až ním prešli zimomriavky. Kedy sa dostal tak blízko? Jeho ruky sa mu ovinuly okolo pliec.

 

„Rád?“ Naruto sa usiloval tváriť, že sa nič nedeje. Vyplašene kmital kukadlami po okolí a zachytil len Saia ako podišiel ku Sakure a začal jej čosi naliehavo hovoriť.

 

„Konečne to vyzerá, že sme sa vrátili do starých koľají,“ vydýchol Sasukeho hlas.

 

„Uch...“ No áno. Znova sa podpichovali, hádali, zdalo sa, že všetko je v poriadku. Rovnakí blázni ako na začiatku. Takmer nič sa nezmenilo. Lenže...

 

Takmer je stále len takmer.

 

„Prvé si dáme preteky vo dvojici!“ vyhlásil Gai.

 

„Tie so zviazanými nohami?“ ozvala sa tichučko s obavami Hinata.

 

„Hai! Ale počkajte, počkajte!“ tíšil ich hneď. „Nezoskupujte sa do dvojíc! Ja vám vyberiem ideálneho partnera!“

 

„Je nás trinásť,“ pohotovo mu pripomenul Kakashi.

 

„Err...“ Gai po ňom blysol pohľadom. „Ja viem..“

 

„A čo s tým?“ dožadoval sa Lee jeho geniálneho plánu, poskakujúc na mieste.

 

„Je tu niekto kto nechce bežať?“

 

Blondiačik sa začal obzerať, ako vlastne všetci ostatný.

 

„Ty-“ zarazene naňho pozeral. Na tú jednu zdvihnutú ruku. Mohol čakať Chojiho, alebo Shikamarua, alebo... niekoho iného.

 

„Tak dobre,“ Gai mu ukázal nech sa prace a začal rozdeľovať dvojice.

 

Naruto sa pohol sa ním. „Hey, Sasuke!“ začal útočne. Tmavovlasý chlapec, doteraz obrátený k nemu chrbtom, naňho ponad plece pohliadol. „Čo tým myslíš, že do toho nejdeš?! Nie je to pre teba výzva?! To sa len tak vzdáš?!“

 

„Hádam to prežiješ,“ znova sa mu obrátil chrbtom.

 

„Chcem vedieť, čím to je...“ hundral Naruto.

 

„Pche. Ničím. Proste to nechcem robiť. Je to hlúpe. Úbohé.“

 

„Naruto!“ zavolal ho Gai.

 

„Hai?“ hlesol a obrátil sa. S kým ho zaradia? Všimol si, že Kiba už dvojicu má.

 

„Ty budeš so Saiom.“

 

„So... Saiom...?“ vypadlo z Naruta neveriacky.

 

„Ahoj!“ usmial sa naňho jeho pridelený parťák.

 

Naruto sa naňho podozrievavo mračil, asi ako na útočníka z vesmíru.

 

„Prečo s ním?“ obrátil sa na Gaia ako keby ho osobne urazil.

 

Odpovede sa mu ale nedostalo. Gai bol príliš zaujatý rozdávaním laniek a ukazovaním (na Kakashim) ako sa majú zviazať. Hneď po tom sa podujal pripraviť štartovaciu a konečnú čiaru.

 

„Naruto,“ kdesi pri nich sa zjavila ružovovláska.

 

„Sakura,“ oplatil jej to Naruto rozmrzene. Sai pri ňom kľačal a zväzoval im nohy. Naschvál ňou pohol, a tak mohol chudák chlapec začať odznova.

 

„Tešíš sa?“ mala akýsi zvláštny úsmev. Ako keby niečo skrývala.

 

„Budem rád až sa od neho rozviažem,“ Naruto obviňujúco ukázal na Saia a na chvíľu zdvihol nohu, čím znova pokazil celú prácu a nohy bolo treba zväzovať zase od začiatku.

 

„Myslela som že máš rád zábavu a súťaže,“ Sakura si ho premerala zvláštnym pohľadom.

 

„Mám,“ pritakal Naruto ale jeho hlas hovoril opak.

 

„Hm,“ Sakura vyzerala, že to  je všetko, čo chcela. Tiež sa musela ešte zviazať. Nepredpokladala, že by s tým Nejim mohla vyhrať. Vôbec sa nepoznali. A skoordinovať sa s osobou, ktorú vlastne vôbec nepoznáte, to môže byť dosť problematické.

 

„Hm?“ Narutovi sa zdalo, že ešte niečo chcela, ale rozmyslela si to.

 

Ale predsa, obrátená chrbtom ešte povedala, viac-menej pre seba: „Nechápem, čo na niekom ako si ty Sasuke-kun vidí...“ v jej hlase bola známka opovrhnutia.

 

Sai sa postavil. „Hovoto!“ Ukázal na štartovaciu čiaru, kde sa všetci pripravovali. „Ideme?“

 

„Um...“ Naruto pozrel na ich nohy. Saiove čierne botasky by mohli pekne kontrastovať s tými jeho bielymi, ak by neboli celé od blata. To bol nápad ísť s nimi do hôr! „Ktorou nohou?“

 

„Pravou.“

 

„Koho pravou?“ nechápavo zdvihol hlavu Naruto a jeho pohľad sa stretol so Saiovým.

 

Čierne oči... boli podobné tým Sasukeho a pri tom tak odlišné. Saiove boli skôr prázdne, či klamlivé, ako i jeho úsmev. A Sasukeho, proste chladné, tajomné, s odstupom.

 

„Naruto?“ Sai mu zamával rukou pred očami.

 

Blondiačik potriasol hlavou aby sa zbavil toho zasneného výrazu. „Huh?“

 

„Tvojou pravou.“

 

„Ah... Aha!“ pochopil Naruto. „Tak tri-dva-jedna!“ Pohol pravou nohou a vydýchol si, že to vyšlo. Spravil ďalší krok, a potom ďalší, až nasadili normálne tempo. Zasmial sa. „To nebolo ťažké!“ Založil si ruky za hlavu a Sai sa len tak-tak vyhol jeho lakťu.

 

„Nebolo...“ súhlasil sucho keď došli na štart. „Ale teraz treba bežať...“

 

„Viem!“ prehodil Naruto ako keby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.

 

„PRIPRAVIŤ SÁÁ!“ burácal Gaiov hlas.

 

„POZÓR!“ zapojil sa Kakashi.

 

„ŠTART!“ doplnil ich Iruka ktorý sa tam zjavil bez toho aby si niekto všimol.

 

„Ktorá noha? Ktorá noha?!“ začal Naruto panikáriť.

 

„Pravá. Tvoja pravá,“ sykol naňho Sai.

 

„Ah...Hai!“ vyhŕkol a konečne sa trochu oneskorene pohli, do rýchleho kroku, a až keď sa zladili tak sa rozbehli. Našťastie neboli poslední.

 

Našťastie? Saiovi narozdiel od Naruta nezáležalo na tom, koľkí že to vlastne skončia. Išlo mu o čosi iné, mal niečo, čo by chcel urobiť, alebo skôr povedať.

 

A toto mu len nahralo do karát.

 

Vystihol správny okamžik. Zmenil tempo, Narutom trhlo a obaja skočili na zemi, zvláštne prepletený jeden z druhým. Sai sa zaprel rukami do zeme a prevalil sa, aby bol Naruto na spodku, pretože jemu nevyhovovalo byť pod ním.

 

„Sakra!“ rozčuľoval sa blondiačik a začal kopať nohami v snahe vymotať sa z neho. Zem bola chladná a to blato ktoré sa na naňho lepilo sa mu vôbec nepáčilo.

 

„Pokoj, počkaj...“ Sai sa trochu pohol aby našiel pohodlnejšiu polohu. Naruto si zahryzol do pery keď ucítil jeho lakeť pri svojom bruchu. „Ššt. Tak. Dobre?“

 

„Ako dobre, kurva?!“ zajačal na neho Naruto. „Zlez dole!

 

„Len ti chcem niečo povedať. Niečo, nad čím by si sa mal zamyslieť.“

 

„A čo také?“ blondiačik nemal náladu. Bolo mu nepohodlne a vôbec nechcel byť tak blízko práve pri ňom.

 

„Ide o tvoj vzťah so Sasukem...“

 

Narutovi sa rozbúchalo srdce. Prudko obrátil hlavu aby videl tým správnym smerom a stretol sa s chladným skúmavým pohľadom Uchihy.

 

„...so Sasukem...?“ hlesol a zachvel sa.